top of page

29. ledna 2024

Autor: redakce Mountainbrands | Pavlína Hájková

Ako a kde sa "zrodilo" lyžovanie? Pozrite sa s Lenkou Poláčkovou Na skialpoch cez hory!

29. ledna 2024

Autor: redakce Mountainbrands | Pavlína Hájková

Začalo to skialpom

Určite sme sa všetci niekedy zamýšľali nad tým, ako vzniklo lyžovanie? Tak, ako ho poznáme dnes, ho môžeme považovať za trochu bizarný šport. Koho by napadlo pripútať si na nohy drevené prkná, vyliezť na kopec a šmýkať sa na nich po snehu? :-) Lyžovanie má dlhú históriu. A skialpinizmus a bežecké lyžovanie sú vlastne jeho predchodcami. Ako to teda bolo?


Samozrejme, o pôvode lyžovania sa vedú spory. Veď tí, ktorí by k tomu mohli niečo povedať, už dávno nie sú medzi nami. Nehovoriac o tom, že lyžovanie vznikalo v rôznych podobách, časoch a na rôznych miestach sveta v rovnakom čase.


Prvé zdokumentované náznaky existencie niečoho ako lyže sa našli na maľbách v čínskej provincii Sin-ťiang a datujú sa až do obdobia pred 10 000 rokmi. Pravdepodobne prvý fyzický dôkaz pochádza z jazera Sindor, ktoré leží severovýchodne od Moskvy v Rusku. Našli sa tam fragmenty drevených predmetov podobných lyžiam, ktoré pochádzajú z obdobia približne 6 000 rokov pred n. l. Lyžovanie je hlboko zakorenené aj v severskej mytológii. Boh Ullr a bohyňa Skaði sú zobrazovaní ako lovci na lyžiach (neskôr považovaní za boha a bohyňu lyžovania a lovu). Nie je preto prekvapujúce, že najstaršie skutočné lyže sa našli v rašelinisku v Hotingu v kraji Jämtland vo Švédsku - a pochádzajú z obdobia 4 500 až 2 500 rokov pred n.l.


Pôvodné lyže boli vlastne len ohobľované drevené fošny, ktoré sa používali na pohyb po snehu z miesta na miesto. Pravdepodobne preto dostali svoj názov ski. Staroseverské slovo skíð, z ktorého možno odvodiť slovo lyže, znamená "štiepané drevo" alebo "drevená doska". Lyžiam predchádzal akýsi druh snežníc, ktorými napríklad Arméni neskôr vybavovali aj svoje kone. Vznikli pravdepodobne tak, že si praveký človek zabalil zmrznuté nohy do zvieracej kože a zistil, že sa menej zaborí do snehu a okrem iného mu lepšie kĺže po kožušine. :-)  Časom sa snežnice pretiahli a zúžili, čo napomáhalo kĺzaniu po snehu. Zaujímavé je, že škandinávske "pralyže" vyzerali ako dvojica nerovnakej dĺžky, pričom jedna "lyža" bola skôr krátka, kožou potiahnutá krokovacia palica a druhá, nepotiahnutá, dlhšia, slúžila na kĺzanie.


Lyže prešli najväčším vývojom v devätnástom storočí. Okolo roku 1840 bola v nórskej oblasti Telemark vyvinutá konštrukcia so zakriveným stredom, ktorá bola oveľa jednoduchšia a spoľahlivejšia ako existujúce tvrdé, rovné lyže. A tak sa vývoj lyžovania zrazu začal zameriavať na jeho zjednodušenie, zlacnenie a zvýšenie komfortu. Už v roku 1930 sa začali vyrábať lyže z hliníka, trojvrstvové a laminované. Prvé záznamy o organizovaných lyžiarskych podujatiach alebo pretekoch, a teda o prvom použití lyží na šport alebo rekreáciu, môžeme nájsť opäť na severe - u nórskej a švédskej armády. Bolo to už okolo roku 1670. Prvé známe civilné preteky sa uskutočnili v roku 1843 v Tromsø.


Ďalším medzníkom v lyžovaní bol vynález lyžiarskeho vleku, vďaka ktorému sa táto aktivita stala celosvetovým fenoménom. V roku 1906 sa nemecký hotelier Robert Winterhalder zľutoval nad lyžiarmi, ktorí na jeho pozemku po každej jazde vybiehali späť na kopec. Zostrojil im preto jednoduchý lanový vlek poháňaný vodnou silou, ktorý si o dva roky neskôr nechal patentovať. Jeho vynález sa postupne rozšíril do celého sveta a zrodilo sa zjazdové lyžovanie! Prvý lyžiarsky vlek v Českej republike bol uvedený do prevádzky v roku 1909 v Špindlerovom Mlyne a meral 500 metrov. Na Slovensku bol prvý lyžiarsky vlek na elektrický pohon uvedený do prevádzky v roku 1943. Jeho trasa merala 2 570 metrov a viedla zo Štrbského Plesa na Solisko, pričom prekonávala výškový rozdiel 490 metrov.


Machri medzi skialpinistami

Za zakladateľov skitouringu sa považujú dvaja muži. Nemec Wilhelm Ritter von Arlt, ktorý v roku 1894 ako prvý s lyžami vystúpil na trojtisícový vrchol (Hoher Sonnblick, 3106 m n. m. v Rakúsku), a svetoznámy škótsky spisovateľ Sir Arthur Conan Doyle, autor Sherlocka Holmesa či Psa baskedvileského! V tom istom roku absolvoval zimný prelomový "výlet" na lyžiach vo švajčiarskom Davose. Trasa dlhá sedem kilometrov a s prevýšením necelých tisíc metrov sa dnes klasifikuje ako bežný jednodňový výlet, ale s vtedajším ťažkým telemarkovým vybavením a cez absolútne opustené, neprebádané hory to muselo byť poriadne dobrodružstvo. Doyle pri nej stratil nielen lyže, ale aj údajne nezničiteľné tvídové nohavice značky Harris. :-)


Za zmienku stojí aj menej známy americký poštár John "Snowshoe" Thompson. Pravdepodobne prvý moderný skialpinista doručoval poštu na lyžiach najmenej dvakrát mesačne po strmých svahoch Sierra Nevady do odľahlých kalifornských baníckych táborov a osád. S doručovaním začal už v roku 1855 a jeho 90 míľová (140 km) trasa trvala tri dni tam a 48 hodín späť. To všetko s batohom plným pošty, ktorý nakoniec presahoval 100 libier (45 kg). Svoje povolanie vykonával najmenej dvadsať rokov.


A čo na to Československo?

"Moderný" skialpinizmus sa v Česku rozmohol oveľa neskôr. Vlastne by sa dalo s trochou nadsádzky povedať, že je to otázka posledných rokov, hoci Slovensko je na tom lepšie. Vzhľadom na charakter našich hôr nebolo veľa dôvodov, aby sa skialp v Čechách rozšíril - na našich kopcoch sme si vystačili s bežkami. České hory začali byť pre skialpinistov zaujímavé až vtedy, keď technický vývoj pokročil tak, že sa výrazne znížila hmotnosť skialpového vybavenia. Dnešná skialpinistická výbava váži aj okolo dvoch kilogramov. S takouto výbavou na nohách sa už môžete po horách pohybovať rovnako ľahko a rýchlo ako na bežkách, ale s tým rozdielom, že výstup a zjazd je oveľa bezpečnejší, pohodlnejší, efektívnejší a hlavne príjemnejší! :-)


A prečo vám to všetko hovoríme? Pretože proste skialpom to začalo. A práve tak sa pôvodne volal seriál Českej televízie Na skialpech přes hory, ktorého se Dynafit tento rok stal hlavným sponzorom. Moderátorkou seriálu je teraz naša ambasádorka Lenka Poláčková a jej manžel Ján Poláček a čo môžete vidieť v seriáli nájdete nižšie!

#naskialpechpreshory

Na skialpoch cez hory


Seriál Na skialpech přes hory odvysielala Česká televízia v roku 2015 pod pôvodným názvom: Skialpem to začalo. "Nie je to len názov relácie, je to realita," znejú úvodné slová na webovej stránke seriálu.


V prvej sérii navštívila moderátorská dvojica Alena Zárybnická a Jiří Hölzel české hory, Rakúsko, Taliansko a Nórsko. Počas ďalších sérií zjazdili mnoho ďalších zaujímavých skialpinistických destinácií vrátane Ukrajiny. "Chceli sme ukázať, že skvelé výstupy a zjazdy si môže užiť každý, kto má chuť. A vie si aj trochu zalyžovať. Čo je podľa mňa takmer každý Čech. Skialpinizmus nie je len pre otrlých športovcov alebo mladých, nevybúrených lyžiarov," hovorí o motivácii a inšpirácii pre vznik seriálu Alena Zárybnická, skialpinistka, pilotka, moderátorka a známa meteorologička Českej televízie.


Tento rok sa koná už siedma sezóna seriálu, ktorý medzitým zmenil názov na: Na skialpech přes hory. Prvýkrát sa zmenila aj moderátorská dvojica, keď odborníčku na počasie Alenu Zárybnickú nahradila herečka, moderátorka, utratrailová bežkyňa a ambasádorka značky Dynafit Lenka Poláčková s manželom Honzom, ktorý je na lyžiach ako doma.


Tohtoročná séria má sedem epizód a spolu s moderátorskou dvojicou môžete navštíviť Salzburg a Tirolsko. Uvidíte krásy Lungau, Grossarltal, Obertauern, Stubai, Kaunertal a Zell am See (Kaprun). Seriál bude plný nielen skialpinizmu a tipov na výlety, ale aj ďalších aktivít, ako je návšteva múzea snežníc, tradičnej sánkarskej továrne alebo jazda na rolbe! Tvorcovia nezabudli ani na bezpečnosť, ktorá je pri tomto športe najdôležitejšia, takže si počas seriálu osviežite všetky základné skialpové pravidlá týkajúce sa lavínovej bezpečnosti alebo ako si správne naplánovať túru podľa počasia a ďalšie. Bezpečnosti je dokonca venovaná celý posledný diel.


A kde tento seriál nájdete? No, samozrejme, na iVysílání České televize, alebo na webovej stránke Na skialpech přes hory alebo na kanáli youtube BB sport. Všetky tipy na výlety nášho moderátorského dua nájdete so súradnicami GPX na webovej stránke Skialpuj.cz. Ak vás zaujímajú podrobnosti o vzniku seriálu, prečítajte si článok ČT Na skialpech přes hory časopisu SNOW.


Jednotlivé diely si môžete pozrieť aj tu:

  1. Epizoda: Lungau
  2. Epizoda: Grossarltal
  3. Epizoda: Obertauern
  4. Epizoda: Stubaital
  5. Epizoda: Kaunertal
  6. Epizoda: Zell Am See
  7. Epizoda: Bezpečnost

Na záver nám dovoľte uviesť krátky úryvok z textu, ktorý napísal sám Arthur Conan Doyle. Tento vtipný a ironický článok: An Alpine Pass on "Ski" , uverejnený v britskom mesačníku The Strand Magazine, vyvolal v Británii obrovské nadšenie pre lyžovanie. Doyle vtedy dokonca vizionársky predpovedal: "Som presvedčený, že príde čas, keď stovky Angličanov budú v marci a apríli chodiť do Švajčiarska na lyžiarsku sezónu".


"Keď sa rozbehnete, začnú sa diať veci... Lyže sú nejnáladovejšia vec na svete. Jeden deň poslúchajú a je s nimi zábava, aby vás na druhý deň začali trápiť, aj keď sa počasie alebo sneh nezmenili. Najzradnejšie sú vtedy, keď to najmenej čakáte. Stojíte na okraji svahu, pripravujete sa na rýchly sklz, keď sa vám palica zaborí do snehu medzi lyžami a vy letíte tvárou napred. Alebo stojíte na rovinke, ktorá vyzerá plochá ako biliardový stôl, a zrazu vás bez najmenšieho varovania lyže vymrštia dopredu a vy ostanete vzadu, pozerajúc na oblohu, ležať na chrbte. Na druhej strane, ak očakávate pád, nikdy neprichádza. Kedykoľvek si myslíte, že ste v úplnom bezpečí, môžete sa staviť, že sa niečo stane. Vstúpite na zľadovatený svah so sedemdesiatpäťstupňovým uhlom a kľučkujete po ňom strmými traverzmi, pričom sa vám hrany zarývajú do ľadu a máte pocit, že aj komár sediaci na vás by mohol zbúrať vašu jemne vybudovanú rovnováhu - ale nič sa nestane a vy sa bezpečne dostanete na vrchol. No len čo sa otočíte na kamaráta a chcete si navzájom zablahoželať k výstupu so slovami "To je ale krásny pohľad!", už padáte na lopatky s lyžami zamotanými okolo krku."


Celý Doylov text a článok o expedícii nájdete v časopise  SNOW.

Zdroje: 

bottom of page