"Moja najobľúbenejšie disciplína je tréning. Skialp mimo zjazdovky, bez pretekania."

Marianna Jagerčíková je slovenská skialpinistka, horolezkyňa, trialová bežkyňa, geologička, ambasádorka značky Dynafit a nová majsterka sveta v skialpinizme. Tento rok získala zlato v šprinte na majstrovstvách sveta ISMF v Boí Taüll v Pyrenejach. V disciplíne, ktorá bude novinkou na najbližších zimných olympijských hrách 2026 v Miláne.

Marianna sa narodila v Polomke na Horehroní v Nízkych Tatrách. Od malička sa venovala zjazdovému lyžovaniu, až v 15 rokoch ju otec prvýkrát zobral na lyže. Potom sa už k zjazdovému lyžovaniu nikdy nevrátila. Svojej vášni, horám, prispôsobila aj štúdium. Presťahovala sa do Francúzska študovať geológiu, aby bola čo najbližšie k ideálnym podmienkam pre svoj šport. V tridsaťjeden rokoch začala súťažiť v skialpinizme a o sedem rokov neskôr sa dostala na svetovú špičku. Medzi často aj o pätnásť rokov mladšími konkurentkami.

V minulosti sa venovala horolezectvu a so slovenským horolezcom Martinom Hurtajom ukončila svoju horolezeckú kariéru výstupom na Fitz Roy v Patagónii. V lete trénuje na zimu okrem iného aj preteky v trailovom behu. V súčasnosti žije asi hodinu cesty od francúzskeho mesta Grenoble v Južných Alpách, kde tiež trénuje a pracuje ako horská sprievodkyňa.

Marianna, v akých skialpinistických disciplínach súťažíš a ktorá ťa najviac baví?

Pretekám vo všetkých disciplínach, teda od tých najkratších, ako je šprint, cez vertikálne, individuálne, až po zmiešané štafety alebo preteky na dlhé trate vo dvojiciach a trojiciach. Takže v podstate celé spektrum toho, čo sa dá na pretekoch absolvovať. Najlepšie výsledky dosahujem v krátkych disciplínach: v šprintoch, ale mojou najobľúbenejšou disciplínou je tréning. Skialp mimo zjazdovky, bez pretekania.

Ako by si zhodnotila tohtoročnú pretekársku sezónu?

Spokojná som hlavne s majstrovským titulom, ktorý sa mi podarilo získať. Podarilo sa mi ale vyhrať až tretíkrát, pretože už dvakrát som bola druhá. Takže to bola úspešná sezóna. 😊

Čím si vysvetľuješ, že tento rok konečne oslavuješ víťazstvo? Trénovala si intenzívnejšie? Alebo inak?

Zmenila som niektoré veci v tréningu, ale európsky titul som vlastne vyhrala minulý rok na tom istom mieste, takže si myslím, že mi miesto a trať vyhovovali. Majstrovstvá sveta boli tak trochu repete toho, čo som už dosiahla na majstrovstvách Európy.

Takže aj trať bola podobná?

Áno, rovnaká ako na majstrovstvách Európy. Trať bola vo vysokej nadmorskej výške 2100 metrov, a to je moja parketa. Zo skúseností sa zdá, že vo vyšších nadmorských výškach mi šprintérske preteky naozaj vyhovujú a dosahujem lepšie výsledky. Preteká sa mi lepšie a "urobím" väčší rozdiel vo výslednom čase, ako keď je trať nižšie.

Na opačnom spektre pretekov, v marci si bola vo víťaznej dvojici na pretekoch Bokami Západných Tatier. S kým si bežala? Čo ste hovorili na podmienky? Časť pretekov musela byť dokonca zrušená.

Bežala som s Poľkou Miroslavou Witowskou. Poslednú etapu v Žiarskej doline museli zrušiť kvôli počasiu, ale inak všetko išlo tak, ako malo. Prvý deň bol z hľadiska počasia ešte v poriadku. Potulovali sme sa v okolí Šedého vrchu, Babiek a Červenca. Druhá etapa začala v Zuberci od chaty Zverovka a pokračovala okolo Brestovej a Salatínskej doliny. To už celý deň veľmi fúkalo aj pršalo, ale aj tak sme si to užili a nakoniec aj vyhrali!

Jedno výhra strieda druhú. Očakáva sa, že sa kvalifikuješ na ZOH v Miláne. Ako bude prebiehať príprava?

V prvom rade si musím udržať svoju súčasnú výkonnosť a potom zlepšiť, čo sa dá. V mojom prípade hlavne zjazd plus niekoľko drobností. Chcela by som tréning trochu viac prispôsobiť svojej fyziológii. Trénovať trochu viac a nestratiť žiadnu svalovú hmotu. Jakubovi Šiarnikovi a mne sa zatiaľ darí, takže by sme sa za slovenskú reprezentáciu kvalifikovali obaja.

Takže celé leto tvrdá práca. Súťažíš v trailovom behu. Len preto, aby si sa udržala v kondícii, alebo máš aj nejaké ciele?

Sú to také tréningové preteky... Nemám tam žiadne výraznejšie ambície.

Ako teda vyzerá tvoj bežný deň, keď trénuješ? Stravuješ sa nejako špeciálne?

Samozrejme, moje dni sú veľmi zamerané na tréning, je to rutina. Ráno sa zobudím, zmeriam si HRV (variabilitu srdcovej frekvencie) na aplikácii mySASY, potom sa zvážim, pretiahnem a vezmem si doplnky stravy nalačno. Medzi tým si pripravím nápoj, napríklad čakanku, pretože kávu nepijem, a počas toho sa opäť pretiahnem. Potom si dám raňajky a idem trénovať. Niekedy si dám prestávku, kým to strávim. Trénujem na rôznych trasách, niekedy jazdím pol hodiny až hodinu od miesta, kde bývam. Trénujem šesťkrát do týždňa, tak medzi jednou až tromi hodinami.

Po tréningu sa doma najem a oddychujem, regenerujem, opäť hodinu alebo dve - podľa toho, ako sa cítim. V podstate som v pokoji. Niekedy spím, niekedy si čítam, niekedy pracujem na telefóne alebo počítači. Niekedy robím druhú fázu tréningu, napríklad polhodinu na zotavenie. Idem sa prejsť na bicykli alebo si zacvičím silový tréning. Mám doma akési domáce fitnes. Potom si zase navarím a nasleduje strečing.

Koľko vertikálnych metrov nastúpaš počas tréningu? Trénuješ sama?

Ak je to veľký tréning, nastúpam viac ako 2 000 metrov, ale v priemere je to okolo 1 000 až 1 200 metrov. Tréningy sú veľmi rôznorodé. Niekedy je to len 700 metrov. Závisí to od toho, či rozvíjam rýchlosť alebo objem. Každý deň je to iné. Pomerne často chodím sama, až 70 % tréningov absolvujem o samote.